Nedostatok polovodičových čipov je jedným z najväčších problémov svetovej ekonomiky. Intel tento rok oznámil plány postaviť dve továrne v Magdeburgu a ďalej investovať do výskumných i výrobných kapacít po Európe v hodnote až 80 miliárd eur.
Nedostatok polovodičových čipov je jedným z najväčších problémov svetovej ekonomiky.
Intel tento rok oznámil plány postaviť dve továrne v Magdeburgu a ďalej investovať do výskumných i výrobných kapacít po Európe v hodnote až 80 miliárd eur. Nedostatok polovodičových čipov je jedným z najväčších problémov svetovej ekonomiky. výskumných i výrobných kapacít po Európe v hodnote až 80 miliárd eur.
J Investície spoločnosti Intel v Európe môžu mať podobný význam ako európske základne americkej armády. Nadnárodná firma sídliaca v Kalifornii je preborníkom v odvetví čipov – jednom z najdôležitejších odborov, v ktorom svetové mocnosti bojujú o technologickú prevahu.
Záujmy Intelu a Európskej únie sa prelínajú. Americká firma, ktorá stále kraľuje vo vývoji čipov, v minulosti zaostala za konkurentov vo výrobe a chce sa vrátiť na výslnie. Aj Európa by rada obrátila trend, pretože jej úloha v odvetví polovodičov klesá celé desaťročia. Európska komisia prišla s projektom revitalizácie, ktorým sa bude zaoberať aj české predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roka.
Intel tento rok oznámil plány postaviť dve továrne v Magdeburgu a ďalej investovať do výskumných aj výrobných kapacít po Európe v hodnote až 80 miliárd eur. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen to označila za prvý úspech bruselskej iniciatívy, ktorá smeruje k prijatiu novej legislatívy – takzvaného Európskeho aktu o čipoch (The European Chips Act). Podobný zákon, ktorý má povzbudiť domáce strategické odvetvie, chystajú Spojené štáty.
Snaha o revitalizáciu polovodičového priemyslu v Európe a Amerike má tri rozmery. Západ sa chce vyhnúť ďalším výpadkom v dodávkach čipov, ktoré zažívame od covidovej krízy dodnes. Po druhé, potrebuje posilniť konkurenčné schopnosti v ekonomike – čipy sú základom všetkých moderných technológií.
A po tretie je tu širší bezpečnostný rozmer. Demokratické krajiny si v tomto odvetví stále udržujú technologickú prevahu. Ak o ňu prídu, bude to mať závažné bezpečnostné dôsledky. Platí to aj v užšom zmysle – najmodernejšie čipy sú kľúčové aj pre obranný priemysel. Keď sa podarí dotiahnuť investície Intelu do úspešného konca, transatlantická bezpečnostná väzba sa ešte posilní.
Nohami na zemi
Z veľkých ambícií na druhej strane vyplývajú prehnané očakávania. „Polovodičový nástup“ Európy bude úspešný v prípade, že si dobre vyhodnotí, čo je reálne a čo nie. Nové veľké továrne typu tých, ktoré plánuje Intel v Magdeburgu, sú prísľubom do budúcnosti, ale aktuálny problém s nedostatkom čipov nevyrieši. A polovodičový priemysel nie je iba výroba čipov; tá je len jednou z radu významných súčastí reťazca.
Najväčšia pridaná hodnota vzniká vo firmách, ktoré sa zaoberajú návrhmi čipov. Okrem nich sa v polovodičovom odbore presadzujú firmy, ktoré sa zameriavajú na produkciu high-tech zariadení na výrobu čipov. A na ňu ešte nadväzuje síce menej sofistikovaná, ale aj dôležitá fáza kompletizácie, testovania a balenia.
Intel sa rozhodol boriť predstavu, že by jednotlivé firmy v rámci celého reťazca mali mať úzku špecializáciu. Tým sa zásadne líši od preslávenej taiwanskej spoločnosti TSMC, svetovej jednotky vo výrobe najmodernejších čipov. Taiwanci sa sústreďujú práve len na výrobu čipov na zákazku iných firiem.
